Vysoké Tatry (pohorie)

• Stránka
• Diskusia
• Čítať
• Upraviť
• Upraviť zdroj
• Zobraziť históriu

Nástroje

Vzhľad

Písmo

• Malé
• Štandardné
• Veľké

Šírka

• Štandardná
• Široká

Farba (beta)

• Automaticky
• Svetlá
• Tmavá

O rovnomennom meste pozri Vysoké Tatry (mesto).

Vysoké Tatry poľ. Tatry Wysokie pohorie

Vysoké Tatry zo severného svahu Slovenského raja od obce Spišské Tomášovce

Štáty Slovensko, Poľsko Regióny Prešovský, Žilinský Okresy Kežmarok, Poprad, Liptovský Mikuláš Nadradená

jednotka Východné Tatry Susedné

jednotky Ždiarska brázda

Belianske Tatry

Tatranské podhorie

Liptovské kopy

Červené vrchy Najvyšší bod Gerlachovský štít  - výška 2 655 m n. m.  - súradnice 49°10′S 20°08′V Rozloha 341 km² (34 100 ha) Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie

Poloha pohoria v rámci Slovenska a Poľska

Poloha pohoria v západnej časti Prešovského kraja

Wikimedia Commons: High Tatra Mountains Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

 Geografický portál

Pohľad na panorámu Vysokých Tatier z Kojšovskej hole Vysoké Tatry na vedute mesta Kežmarok z 18. storočia

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier a majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Poloha

Sú najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s Tatranským podhorím, podcelkom Podtatranskej kotliny a na severovýchode susedí krátkym úsekom Ždiarska brázda, prináležiaca Podtatranskej brázde.^[1]

Geológia

Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 miliónov rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v miocéne^[2]. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.

Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).

Geografický opis

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m n. m.) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m n. m.) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m n. m.), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m n. m.). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m n. m. a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m n. m.).^[3] Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.

Vysoké Tatry, 1865 Vysoké Tatry, pohľadnica z roku 1922

Vrcholy